8. december
Hľa, stojím pri dverách a klopem. (Zjv 3:20)
Mali ste už pokazený zvonček pri dverách vášho bytu či domu? Vtedy sa ku vám návštevník dostane len tak, že klope na dvere. Lenže, aby som klopanie počul, musí byť v dome ticho – vypnutý mixér, vypnutá telka… a ešte aj zatvorené okná, cez ktoré preniká do obydlia hluk z ulice. A vtedy môžem počuť tiché, nevtieravé klopanie.
Ktosi je za dverami – kto si?
Tento obraz utíšenia platí aj pre moje srdce – počuješ v utíšení to klopanie? Ježiš tu bol v ľudskom tele pred 2 000 rokmi. Ježiš bol súčasťou stvorenstva dávno predtým. …ale čo je podstatné – je tu, aj teraz! Nevnucuje sa. Nevykrikuje na námestiach, nenadáva neprajníkom, nehádže kamene. Klope na dvere. Klope aj na dvere tvojho srdca – vpustíš ho dnu? Dnu do svojho sveta? Chce s tebou stolovať. Nie ťa obmedzovať. Práve naopak – rozvíjať s tebou tvoje dary, ktoré si dostal, aby si bol skutočne slobodný. Pretože sloboda nie je, že si robím, čo sa mi zachce. Sloboda je možnosť robiť správne veci v správny čas a ver tomu, Ježiš toto vie a spolu s tebou ťa chce privádzať ku skutočnému šťastiu – ku šťastiu v láske, ktorá môže mať podobu o akej si ani len nesníval. Ku šťastiu v práci, ktorou sa živíš, pretože šťastie niekedy spočíva v zmene postoja ku práci s Ježišom po boku. Ku šťastiu k životu tvojej duše v tele, ktoré máš a ktoré má svoje obmedzenia, pretože práve tie ťa chránia pred pýchou – najväčšou prekážkou pre vstup do večnosti. Uvedomuješ si to?
Skús si cez každý deň nájsť čas na utíšenie tvojej „domácnosti“ v tvojej duši nad biblickým textom, aby si mohol začuť Ježišove klopanie – najlepšieho hosťa v dome. Keď ty z toho Hosťa spravíš Pána svojho domu, to len budeš pozerať, čo za veci sa začnú diať – to nevymyslíš, to je život, život s Ježišom! Občas to bolí, ale stojí to za to! Viem to, pretože to sám prežívam.
Autor zamyslenia: Tomáš Komrska
Modlitba
Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté, čo nedvíha svoju dušu k márnosti a neprisahá falošne.
Taký dostane požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú, čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán silný a mocný, Pán mocný v boji.
Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.
Kto je ten kráľ slávy? Pán zástupov, to je ten kráľ slávy.
(Žalm 24)
Autor ilustrácie: Dávid Ján Polčic