Od mala som mal veľmi rád kolektívne športy. Hokej, futbal, florbal… Musím však priznať, že som nikdy nepatril medzi top hráčov tímu (keď nerátam florbalové turnaje v kňazskom seminári, kde boli v mužstve iba 3 hráči…). Pamätám si zápasy, kde išlo z nášho pohľadu o veľa. Vtedy v posledných minútach nastupovali len najlepší. Tak sa mi ušlo niekoľkokrát sedieť len na lavičke a čakať, čo urobí elita tímu. Keď sme vyhrali, tešili sme sa všetci spolu.

Zdá sa, že sme v živote hodení do tvrdého zápasu. Zápas sa hrá medzi Dobrom a Zlom. Verím, že každý, čo toto číta alebo počúva je v tíme Dobra (to len ak by si niekto nebol istý, tak nech sa pozrie na dres – mal by byť biely, dostali sme ho pri krste). Máme v tíme pár elitných hráčov, ktorí majú pred svojím menom skratku sv. (svätý). Pravdou však je, že v kritických chvíľach, keď tím Zla preberá iniciatívu, musíme ísť všetci na lavičku a bojovať len s jedným elitným hráčom, ktorého meno je 3x Svätý.

Tento zápas sa už vlastne odohral, my sme vyhrali. Zlo sme totálne deklasovali. Výhra s rozdielom niekoľkých tried. V rozhodujúcich momentoch bojoval len náš Spasiteľ a zvíťazil. Všetko to, čo dnes prežívame, všetky aktuálne boje sú len dozvukmi toho kľúčového zápasu odohrávaného na Golgote. Aktuálne je priestor na oslavy, pretože náš Priateľ zvíťazil. Ak sú v živote chvíle, kedy sa nám zdá, že Zlý nepochopil, že prehral, potrebujeme vziať do rúk víťaznú zástavu Krista a zamávať ňou protihráčovi pred očami. Sme víťazi. A hoci sa zdalo, že náš elitný hráč boj nezvládol a zomrel, to bol len chvíľkový stav. V závere zápasu sa víťazne zdvihol z hrobu, aby si pripísal večné víťazstvo. On žije. On vyhral. A s ním sme vyhrali a denne vyhrávame aj my.

1: Uvedomujem si, že život je boj?

2: Viem, že boj so Zlom nedokážem sám vyhrať?

3: Chápem, že môj priateľ Kristus bol mŕtvy, ale žije, zvíťazil a zvíťazí aj vo mne?