20. deň – NEPRÍJEMNOSŤ

Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň! 

Srdečne vítam pri štvrtkovej časti „Odrobín“ a pozývam na piatkovú úlohu. Predchádzajúce piatky som hovoril o pôste, minulý piatok sme mali individuálnu krížovú cestu s Pánom Ježišom. Chcel by som, aby sme zajtra tiež spravili niečo veľmi späté s piatkom, bude to pokračovanie toho, čo som hovoril včera. 

Asi nemusím nikomu vysvetľovať, aké strašné bolo utrpenie Pána Ježiša. Tak, ako každé utrpenie každého človeka na svete. Sú to nesmierne náročné skúsenosti. Pán Ježiš fyzicky (duchovne, samozrejme, ešte nevýslovne viac, ale fyzicky tiež) veľmi trpel. Ťažko v takej situácii vôbec hovoriť o nepohodlí, pretože nejde o nepohodlie, ale o niečo, čo totálne ničí človeka. Chcel by som, aby sme sa na tom zajtra podieľali, samozrejme v malej miere, ale potrebujeme to. Včera som hovoril, aby sme prijímali veci, ktoré až tak nechceme robiť. Niekto nás o niečo poprosí, a my súhlasíme, že mu pomôžeme, aj keď tým niečo strácame. 

Porozmýšľajte zajtra o situácii, nemusí to byť nutne vec, o ktorú vás niekto žiada, ale porozmýšľajte o nepríjemnej situácii, pred ktorou už dávno utekáte. Myslím napríklad niečo také, že mám nejaký vzťah s človekom, ktorý je pre mňa veľmi náročný, a vyhýbam sa kontaktu s ním, lebo je to jednoducho ťažké. Alebo možno máte povinnosť, ktorú dávno odkladáte, mali by ste sa do nej pustiť, ale je veľmi nepríjemná. Možno – a to je veľmi náročné – ste v živote spravili niečo zlé, nepriznali ste sa k tomu, a viete, že by to bolo veľmi ťažké, postaviť sa pred niekým v pravde a povedať: “Zlyhal som, prepáč, toto som urobil”. Porozmýšľajte o situácii, pri pomyslení na ktorú si hovoríte: “Len toto nie.  Len aby som toto nemusel zažiť, aby som toto nemusel urobiť.” 

To je Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade. Pamätáte si noc zo štvrtka na piatok, čiže z dnes na zajtra? Pán Ježiš prosil Otca: “Otče, toto nie, Otče, kiežby sa to nemuselo stať.”  Možno je situácia, o ktorej vieš, že je pre teba nepríjemná, ale bude z nej nejaké dobro. Priatelia, nejde o to, vystaviť sa nepríjemnej situácii, len aby sme to urobili. Nie, porozmýšľaj: “Ak sa s tým človekom stretnem, a už dlho sa s ním bojím stretnúť, vyplynie z toho nejaké dobro?” Ak je odpoveď nie, tak to nerob. Robiť to len preto, aby si to urobil? To nedáva zmysel. Ale ak uvidíš: “Možno by to mohlo byť na niečo dobré,” tak sa premôž. Ak ti napadlo, že si niečo spravil, a cítiš, že by si mal povedať pravdu, tak sa najskôr samého seba opýtaj, čo má z toho vyplynúť. Ak máš povedať pravdu, len aby si sa sám dobre cítil, že si sa priznal, tak o to, samozrejme, nejde. Ale ak z toho má vyplynúť dobro, potrebujeme sa jednoducho priznať k zlu, ktoré sme spáchali. Potrebujeme prevziať zodpovednosť. Vstúp do tejto nepríjemnej situácie. 

Priatelia, piatok je deň nevýslovného nepohodlia. Pán Ježiš dobrovoľne prijal niečo, čo mu vôbec nebolo dané, ani predpísané, ani jemu vlastné, atakďalej. My sa často dostávame do nepríjemností z vlastnej viny, ale oplatí sa k nim postaviť čelom, aby sme celý život neutekali pred nepohodlnými vecami. 

Je mi trápne hovoriť vám o tom, pretože mi už v hlave napadlo päť vecí, ktoré som mal dávno urobiť. Sú mi strašne nepríjemné, a utekám pred nimi ako viem, len aby som sa tým situáciám vyhol. Možno by sme sa takto mohli podieľať na utrpení Pána Ježiša. Prijať tú nepríjemnú situáciu, ako on prijal kríž. Ako on prijal mučenie a smrť. Viem, je to ťažká, veľmi ťažká úloha. A treba k nej múdro pristúpiť, ale skúste porozmýšľať, a Duch Svätý vám napovie: “Človeče, prestaň pred tým konečne utekať a začni tomu čeliť. Postav sa k tej nepríjemnej výzve čelom, odtiaľ pochádza spasenie.” Možno aj nám sa otvorí cesta k niečomu takému.

Autor: Adam Szustak