Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.

Srdečne vás vítam v ďalšej časti Odrobín a pozývam na sobotňajšiu úlohu. Ak si spomínate, pred časom sme mali úlohu, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom, prosil som vás, aby ste v sobotu upratali. Ukázalo sa, že mnohí máte podobnú skúsenosť ako ja, a sobota sa vám spája s kúpaním a upratovaním. Zdá sa, že všetci máme rovnaké príbehy. Asi na tom nie je nič zvláštne. Chcel by som vás poprosiť, aby sme v tejto úlohe pokračovali, ale nie tak, že uprac ešte viac alebo uprac, čo si od posledného razu zašpinil. Nechcem, aby sme zajtra upratovali u seba. 

Porozmýšľajte, či máte v okolí, v susedstve, vo farnosti, ak o nikom neviete, spýtajte sa svojho kňaza, či je niekto starší alebo chorý, o ktorom viete, že sám nemá silu, aby si doma poupratoval? Mnohé spoločenstvá robia jednu veľmi peknú vec, obchádzajú starých ľudí, nevládnych, chorých a napríklad im pred sviatkami doma poupratujú, umyjú okná, upracú kúpeľňu, atakďalej. Spomeňte si, či je niekto taký. Nemusí to byť cudzí človek, možno vaša babička nie je vo fyzickej kondícii ako kedysi a potrebuje pomoc. Skúste dnes niekomu veľmi konkrétne pomôcť upratovaním. Pomôžte mu pred sviatkami. 

Zajtra je sobota, dobrý deň na upratovanie. Možno môžete, a k tomu vás obzvlášť povzbudzujem, lebo pomôcť rodine je také dosť samozrejmé, (predpokladám, že niektorí z vás zrejme pravidelne pomáhate starým rodičom), ale možno máte v bytovke, ak bývate v bytovke, nejakého suseda a viete, že je to starší človek. Starší pán, možno vdovec, staršia pani, možno vdova, ktorú každý deň stretávate na chodbe. Viem, je to občas nepríjemné, pretože niekto by mohol byť podozrievavý, prečo sa mi chce niekto “nasáčkovať” domov? Ale môžeš sa opýtať: „Nepotrebujete pomoc? Môžem vám spraviť nákup? Nepotrebujete niečo preniesť? Pomôžem vám umyť okná?“ Ak to bude niekto neznámy, pravdepodobne, keďže bude mať pochybnosti, vám odpovie: „Nie, netreba.“ Ale možno bude stáť o vašu pomoc a nadviažete s ním nejaký vzťah, pretože o to mi vlastne naozaj ide. Upratovanie je, samozrejme, konkrétna pomoc, ale ide tiež o vzťahy.

Ja si pamätám, že v bytovke, kde som celé detstvo býval, bolo mnoho ľudí, ktorých som stretával na poschodí, a časť z nich som nepoznal, len sme sa zdravili: „Dobrý deň. Dobrý deň.“ Ale vôbec som nevedel, kto sú a ako žijú. Myslím, že som vtedy nemal odvahu, a bolo by super mať odvahu ísť a opýtať sa. Mal som jedného suseda na druhom poschodí, ten pán žil sám, bol vdovec, myslím, že nemal veľa sily na upratovanie. Keby som tak k nemu šiel a povedal: „Môžem vám poumývať okná?“