18.ODROBINA
Dobrý večer! Pozdrav Pán Boh! Dobrý deň!
Moji drahí, ako každý utorok, tak aj toto bude utorok zo série “Vypni”. Chcel by som vás poprosiť, aby ste zajtra niečo vypli. Čo konkrétne? V čom zajtra urobíme taký “switch off”, aby to nefungovalo? Chcel by som, aby ste zajtra vypli všetky neosobné formy kontaktu s ľuďmi.
Čo to znamená? Samozrejme sú aj také, ktoré sú nevyhnutné. Ak ste v práci a odpisujete na e-maily kolegom. To je jasné. Ale, kde je to možné, nevolajte, nepíšte správy, nepíšte na Messengeri, na WhatsAppe a tisícke iných komunikátorov, len OSOBNE. Prosím, zajtra vymeňte všetky virtuálne formy kontaktu. Myslím tie, kde je to možné. V práci to nie je vždy možné. Ak s niekým spolupracujete len cez e-mail, nemusíte k nemu teraz zrazu ísť a on bude zaskočený: “Čo tu robí? Prečo nepošle e-mail?”. Myslím najmä na kontakt s blízkymi.
Skúste zajtra komunikovať výlučne osobne. Niekedy je to až zarážajúce. Smejeme sa z tínedžerov, ale to nie je len o tínedžeroch. Často vidím, ako sedia dvaja, chlapec a dievča na lavičke a píšu si. Sedia vedľa seba, ale radšej si napíšu. Vymeňme takú komunikáciu. Musím sa priznať, že pre mňa je to dosť ľahké, lebo ja neznášam telefón. Naozaj. Strašne nerád hovorím cez telefón s kýmkoľvek. S písaním je to trochu lepšie, ale tiež to nemám rád. Pre mňa je to veľmi náročná forma kontaktu s človekom, pretože v tom, čo je napísané, ale aj v tom, čo si hovoríme cez telefón, nevidno tvár. Viem, dá sa volať cez FaceTime. Ale to nie je to isté. Často sa slovami nedá odovzdať, o čo ide. Niečo napíšem a viem, že to vyznelo úplne inak, než som chcel, ale v texte to nevidno.
Nehovorím, že sú to zlé veci. Jasné, že nám to pomáha a je to super. Ale zajtra si urobme deň OSOBNÝCH vzťahov. Nepíšte, nevolajte, nekomunikujte cez všeličo, len choďte, pozrite sa do tváre, zahľaďte sa do očí, dotknite sa líca, dlane, pritúľte, povedzte, pozrite… Nech ľudia opäť získajú tvary.
Bojím sa… Hoci my sa toho zrejme… Aj keď čo ja viem, či nedožijeme? Tak rýchlo sa to mení, že možno sa aj dožijeme. Bojím sa, že sa raz naozaj stratia všetky normálne medziľudské kontakty. Pozrite sa, teraz sme už kvôli tej hlúpej epidémii jednoducho polovicu vecí zmenili na všetky zoomy, skypy a podobne. Viem, také sú… Ako sa to hovorí? Také sú časy. Taký je teraz život. Lenže my si na to zvykáme. Celý minulý rok sme sa s niekým rozprávali cez Zoom. Ak to inak nejde, v poriadku. Je to veľká pomoc, lebo sme sa nemohli inak vidieť.
Ale pozor! Teraz, keď môžeme, prosím… Rovnako, ako som prosil: “Vráťme sa k normálnej svätej omši”, vráťme sa aj k normálnym medziľudským vzťahom. Bojujme o ne.
My máme veľmi radi svoje pohodlie, však? Je to pohodlné, sedieť na gauči, niečo si zapneme a už akoby máme s niekým vzťah. Keď sa inak nedá, je to ok. Ale dá sa. Nie virtuálne, nie cez komunikátory, ale o-sob-ne. Zajtra je deň osobných vzťahov. Vypnime ostatné spôsoby vzájomnej komunikácie.
Autor: Adam Szustak OP
