3. Veľkonočná nedeľa

1. čítanie

Žalm

2. čítanie

evanjelium

Sk 5, 27-32, 40b-41
Ž 30, 2, 4, 5-6, 11-12, 13
Zjv 5, 11-14
Jn 21, 1-19 alebo 21:1-14

 

V tento týždeň je Tretia veľkonočná nedeľa a naše čítania zdôrazňujú prvenstvo Petra medzi apoštolmi a prvenstvo lásky v nasledovaní Ježiša.

1. čítanie

Sk 5, 27-32, 40b-41

Veľkňaz začal vyšetrovať apoštolov. Opýtal sa ich: „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“

Apoštolom potom prikázali, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.


V prvom čítaní tento týždeň vidíme Petrov primát („Peter a apoštoli odpovedali…“), keď vedie ranú Cirkev skúsenosťou prenasledovania, aj keď odvážne hlása evanjelium napriek pretrvávajúcej a vážnej kultúrnej opozícii.

Ako zdôrazňujú komentátori, sme tu svedkami mocenského boja medzi novým a starým kňazským vedením Božieho ľudu. Veľrada predstavuje staré vedenie, apoštoli nové. Ježiš zveril apoštolom kňazskú právomoc „zväzovať a rozväzovať“, čiže autoritatívne vykladať Boží zákon (Mt 16, 19; 18, 18; pozri tiež Dt 17, 8–13). Zveril im aj kňazskú úlohu sprostredkovať odpustenie hriechov (Jn 20, 22–23; pozri tiež Lv 5, 10.13.18). Dokonca prisľúbil apoštolom právo sedieť na trónoch a súdiť izraelské kmene (Lk 22, 30). Na druhej strane veľrada, ktorej autorita bola pochybná a nebola jasne založená na Mojžišovom zákone alebo spisoch prorokov, sa stále vydávala za duchovných a časných vodcov Božej komunity. Nechajú síce apoštolov zbičovať (Sk 5, 40), ale vďaka pôsobeniu Ducha Svätého nie sú schopní zastaviť nové vedenie Božieho ľudu. O menej ako jednu generáciu, v roku 70, bude mesto Jeruzalem zničené a veľrada prestane do konca ľudských dejín existovať.

Kľúčovou zásadou, ktorú Peter vyjadruje, je toto: „Musíme viac poslúchať Boha ako ľudí”. V priebehu dejín boli kresťania vždy pod nátlakom zo strany tých, ktorí boli pri moci, aby „radšej poslúchali ľudí ako Boha“. V súčasnej svetovej kultúre sú kresťania čoraz viac nútení „poslúchať ľudí“ tak, že kapitulujú v otázkach posvätnosti života: nenarodených, starých, hendikepovaných a nevyliečiteľne chorých. Podobne je to aj v oblasti ľudskej sexuality a rodového vyjadrenia, kde sú kresťania nútení vyjadriť súhlas so sexuálnou praxou a správaním, ktoré popiera alebo odporuje pravde manželstva, prirodzenej rodiny a morálky, ako ich zjavil Boh a ktoré učí Cirkev. A v mnohých oblastiach sveta kresťania nemajú slobodu praktizovať a vyjadrovať svoju vieru a musia čeliť teroristickým útokom, únosom, núteným „konverziám“ a iným druhom násilia páchaného vládami a/alebo prívržencami iných náboženstiev. To všetko nám pripomína, že nasledovať Krista znamená prijať svoju vlastnú smrť: „Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma“ (Lk 9, 23). 

Apoštoli vedeli, že sú v nebezpečenstve smrti. Veľrada krátko predtým zinscenovala popravu ich učiteľa, teda nepochybne dokáže vymyslieť spôsob (a nemusí byť ani legálny), ako zabiť jeho učeníkov. Napriek tomu smelo hovoria „pravdu tvárou v tvár moci“ a vyhlasujú Ježiša za Božieho Syna a eschatologického Sudcu pred tými istými ľuďmi, ktorých sprisahanie malo za následok jeho zabitie. Naša doba a každá doba potrebuje učeníkov s takouto odvahou, aby kázali Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa ľudstva, jedinej cesty k zmiereniu s Bohom Otcom.

Responzóriový žalm

Ž 30, 2, 4, 5-6, 11-12, 13

R.: Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil. 
alebo Aleluja

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil *

a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.

Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, *

navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. R.

 

Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, *

vzdávajte vďaky jeho menu svätému.

Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, *

ale celý život jeho láskavosť.

Podvečer je nám hosťom plač *

a radosť nad ránom. R.

 

Čuj, Pane a zmiluj sa nado mnou; *

Pane, buď mi na pomoci.

Môj nárek si obrátil na tanec; *

Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť. R

Stále doznieva Veľká noc a Zmŕtvychvstanie a náš žalm je jedným z mnohých, ktoré poeticky a prorocky opisujú Boha oslobodzujúceho verných zo smrti: “Vyviedol si ma z ríše zosnulých, navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.” Na perách Dávida, autora tohto žalmu, je to hyperbola; ale na Ježišových perách je to doslovná pravda. Aj apoštoli v našom prvom čítaní boli zachránení pred smrťou, pretože bez zásahu spravodlivého Gamaliela (pozri Sk 5, 34–39, v našom omšovom čítaní vynechané) by veľrada určite zabila Petra a ostatných (Skutky 5, 33: „…pukali od zlosti a chceli ich zabiť.”) Ak aj Boh pripúšťa našu smrť rukou našich nepriateľov v tomto svete, Ježišovo vzkriesenie nám dáva odvahu dúfať v to naše.

2. ČÍTANIE

Zjv 5, 11-14

Ja, Ján, videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov a volali mohutným hlasom: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie.“

A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“

A štyri bytosti volali: „Amen.“ A starci padli a klaňali sa.

V druhom čítaní Ján, ktorého tradícia stotožňuje s autorom Evanjelia tejto nedele, vidí celé stvorenie, ako uctieva Baránka: “A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“” 

Je úžasné, že Ján mal takú univerzálnu víziu slávy Cirkvi v čase (možno v 60. rokoch nášho letopočtu), keď kresťanstvo nebolo ešte veľmi rozšírené a bolo prenasledované. Dokonca aj dnes, napriek veľkým oficiálnym počtom, sa Cirkev stále cíti ako malé stádo, prenasledované civilnými autoritami ako v 5. kapitole Skutkov a tiež samoľúbym a namysleným medzinárodným mediálnym establišmentom, no predsa naberá odvahu v pevnej nádeji, že v posledný deň budú všetky stvorenia uznávať  Ježiša ako Pána.

Evanjelium

Jn 21, 1-19

Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“

Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič.

Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“

Odpovedali mu: „Nemáme.“

On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť.

Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“

Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s rybami ťahali za sebou.

Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla.

Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán.

Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu.

To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

Keď sa najedli, Ježiš sa opýtal Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“

Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky.“

Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“

On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“

Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“

Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?“, a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“

Niektorí biblisti trvajú na tom, že Ján 21 je doplnkom k evanjeliu od iného autora ako kapitoly 1-20, ale to treba považovať za nepravdepodobné a nepodložené. Jazyk, štruktúry a myšlienky v Jánovi 21 sú veľmi podobné zvyšku evanjelia a je tu aj veľké množstvo intertextových odkazov, ktoré spájajú Jána 21 s celou knihou. 

Aby ste tejto kapitole správne porozumeli, je potrebné mať na pamäti ďalšie dve pasáže evanjelia. Prvou je Lukáš 5, 1–11, kde Ježiš prvýkrát povoláva učeníkov. Po kázaní z Petrovej loďky Ježiš vo verši 4 hovorí Petrovi, aby „zatiahol na hlbinu“ (duc in altum) na veľký úlovok, hoci sa celú noc namáhali a nič nechytili. Peter a synovia Zebedejovi vyťahujú úžasný úlovok rýb, Peter prosí Pána, aby odišiel, pretože je „hriešny človek“, a Ježiš vyzýva učeníkov, aby ho nasledovali a stali sa rybármi ľudí. Existuje niekoľko zjavných paralel s evanjeliom tejto nedele. Evanjelista Ján predpokladá, že čitateľ pozná príbeh z Lukáša 5, aby tu, v Jánovi 21, po Zmŕtvychvstaní, pochopil, že Ježiš sa vracia k svojej výzve apoštolom, aby ho „nasledovali“ a volá ich späť k ich pôvodnému povolaniu a poslaniu. Toto je jeden z niekoľkých prípadov, keď Ján predpokladá, že jeho čitatelia poznajú Ježišov život z iných evanjelií alebo prípadne z ústnej tradície.

Ďalší úryvok evanjelia, ktorý treba mať na pamäti, je Ján 18, 15–18, 25–27, opis trojnásobného zapretia Ježiša Petrom. Keď Peter zaprel Ježiša, zohrieval sa nad „ohňom“ z dreveného uhlia (v. 18). V evanjeliu tejto nedele Ježiš rozloží „oheň na drevenom uhlí“, aby uvaril raňajky (Ján 21, 9). Toto sú jediné dva odkazy na oheň z dreveného uhlia v Evanjeliu podľa Jána, ba vlastne v celom Písme. Nie je to náhoda – Petrovi sa pripomína noc jeho zrady a Ježiš mu dáva šancu trikrát sa rituálne „zrieknuť svojho zrieknutia sa“.

Táto správa v evanjeliu zdôrazňuje Petrov primát medzi apoštolmi. Postava Petra v skutočnosti dominuje vo väčšine z Jána 21, teda záveru tohto najväčšieho z evanjelií, aj keď evanjelium zjavne napísal iný apoštol (Ján 21, 20–24). Peter je uvedený ako prvý medzi prítomnými učeníkmi. Ostatní ho nasledujú , keď ide loviť ryby. Keď sa Ježiš ukazuje na brehu, Peter je prvý, kto vystupuje na breh, až potom nasledovaný ostatnými. Zdá sa, že ostatní nie sú schopní dostať ryby na breh. Ale potom, podľa Jánovho opisu, to znie tak, že Peter sa sám vráti na palubu člna a sám vytiahne na breh sieť so 153 rybami. Po raňajkách je Petrovi samotnému udelená súkromná audiencia u vzkrieseného Pána. Autor tohto evanjelia si zjavne veľmi váži Petra a jeho úlohu medzi apoštolmi a v rámci Cirkvi. 

Ale toto evanjelium nie je len o Petrovom primáte. Ide aj o prvenstvo lásky. Počas „audiencie“ u Ježiša (v. 15–19) sa celé Petrovo opätovné potvrdenie ako hlavného pastiera točí okolo jeho lásky k Pánovi.

Najprv sa Ježiš pýta Petra: „Miluješ ma viac ako títo? (v. 15). Otázka je (v anglickom preklade, pozn. prekl.) nejednoznačná. Kto sú „títo“? Má Ježiš na mysli:

(1) “Miluješ ma viac ako [miluješ] týchto [iných mužov]?” Inými slovami, miluješ ma viac než iných ľudí vo svojom živote?

(2) “Miluješ ma viac ako tieto [ryby]?” Inými slovami, miluješ ma viac ako svoje povolanie, spôsob života, živobytie, svoju „komfortnú zónu“?

(3) “Miluješ ma viac ako títo [ostatní muži]?” Inými slovami, miluješ ma viac ako ostatní? Vynikáš v láske, a preto si hodný vynikať aj v autorite?

Evanjelium podľa Jána oplýva nejednoznačnosťou a myslím si, že je to tak zámerne. Je možné, že sa myslia všetky tri interpretácie. Ježiš vyvoláva u Petra celistvú lásku, ktorá zodpovedá tej komplexnej úlohe pastiera, ktorú mu udelí.

Ježiš sa trikrát pýta na Petrovu lásku; Peter ju trikrát potvrdzuje. V gréčtine sa pre „lásku“ používajú dve rôzne slová. Prvýkrát sa Ježiš pýta Petra: “Agapē ma?” Agapē je slovo pre „božskú lásku“. Peter vždy odpovedá: “Phileō ťa.” Phileō je grécke slovo pre „bratskú lásku“. Pri poslednom raze Ježiš preberá Petrov výraz a pýta sa: „Phileō ma? To vyvoláva dojem, že Ježiš sa dvakrát pýta: „Miluješ ma božskou láskou? A Peter dvakrát odpovedá: “Milujem ťa bratskou láskou.” A nakoniec sa Ježiš znižuje k Petrovej schopnosti: „Miluješ ma bratskou láskou? čo naznačuje, že taká láska postačí: Ježiš prijme to, o čom Peter, ktorý už nie je arogantný, ale bolestne si uvedomuje svoju ľudskú slabosť, vie, že to môže ponúknuť. Tento výklad je sugestívny, ale treba ho brať opatrne, pretože phileō aj agapaō sa inde v Jánovi používajú tak pre božskú, ako aj pre ľudskú lásku.

Myšlienka, že Ježiš sa znižuje k Petrovej ľudskej slabosti, je však z tohto úryvku ako celku jasná. Inak by Ježiš odmietol Petra pre jeho trojité zapretie vtedy, keď bol sám v núdzi. 

Prvoradou požiadavkou, ktorú Ježiš od Petra žiada, je láska. Na oplátku za túto lásku Ježiš poveruje Petra, “pas moje baránky — pas (v angličtine staraj sa o, pozn. prekl.) moje ovce — pas moje ovce“. Trojnásobné opakovanie tohto poverenia spolu s variáciami, v ktorých Ježiš vyjadruje pastierske poslanie, poukazujú na komplexnú povahu pastierskej úlohy, ktorú Ježiš dáva Petrovi. Zatiaľ čo všetci apoštoli majú úlohu pastierov časti stáda, Peter je poverený pásť ho celé. Ako hovorí protestantský biblista Andreas Kostenberger: „[Peter], ktorý sa zriekol všetkých pozemských zväzkov a ktorý vyjadril najvyššiu vernosť Ježišovi … je poverený slúžiť ako pastier Ježišovho stáda, keď Veľký pastier odchádza.“ Je pozoruhodné, že stále viac a viac protestantských biblistov je ochotných uznať, že táto a ďalšie pasáže evanjelia naznačujú, že Petrovi bola zverená určitá všeobecná pastoračná zodpovednosť za celú prvotnú Cirkev. Petrova láska povedie ku krížu. “Keď zostarneš, vystrieš ruky.” Toto je odkaz na vystretie rúk na patibulum, kolmú tyč rímskeho kríža.

Láska a autorita idú v Cirkvi ruka v ruke. Láska dáva autorite dôveryhodnosť. Svätý Ignác Antiochijský podáva jedno z prvých svedectiev o nadradenosti autority Rímskej cirkvi, Petrovho stolca, vo svojom Liste Rimanom (asi 106 n. l.), keď slávne hovorí o Ríme „predsedajúcom v láske“ nad ostatnými cirkvami. Vskutku, ktokoľvek by predsedal v autorite, mal by najprv predsedať v láske. Pápež František citoval slová svätého Ignáca o „predsedaní v láske“ práve v tú noc, keď bol prvýkrát predstavený na balkóne svätého Petra ako „biskup Ríma“, ten, ktorý predsedá (miestnej) cirkvi, ktorá má predsedať v láske. 

Evanjelium tejto nedele objasňuje úlohu Petra a všetkých jeho nástupcov: musia sa zriecť všetkého ostatného a vynikať v láske k Ježišovi, aby mohli viesť celú Cirkev. Zároveň sa Pánove slová vzťahujú aj na nás: Milujeme ho „viac ako títo“? Milujeme ho viac ako iných ľudí, viac ako svoje povolania a životný štýl? Odlišujeme sa nejakým spôsobom od tejto kultúry našou láskou ku Kristovi? To je to, čo znamená nasledovať Ježiša a každý – od pápeža až po úplne neznámeho veriaceho – musí odpovedať na Ježišovo volanie: „Nasleduj ma!