emauzy.online

Na tomto evanjeliu nás upúta niekoľko vecí. V prvom rade si všimneme, že podobenstvo o „boháčovi a Lazarovi“ často vyvoláva debatu o očistci. Niektorí protestanti trvajú na tom, že vyvracia predstavu o očistci. Niektorí katolíci tvrdia, že ju v skutočnosti podporuje.

Židovské názory na posmrtný život v čase nášho Pána tvrdili, že tí, ktorí zomrú, idú do podsvetia, nazývaného v klasickej hebrejčine šeol alebo hádes v gréčtine. Tam čakajú na súdny deň. A v podsvetí boli územia útechy aj miesta bolesti. „Abrahámovo lono“ bolo najlepšou časťou podsvetia. Bola to príjemná “krajina”, kde sa spravodliví tešili z útechy svojich predkov, najmä samotného Abraháma. „Abrahámovo lono“ bolo oddelené od zvyšku podsvetia riekami a priepasťami. Za týmito prekážkami si bezbožní odpykávali tresty zodpovedajúce ich previneniam v živote.

V tomto podobenstve teda boháč aj Lazar očakávajú posledný súd. Ani jeden nie je v nebi ani v pekle. Sú v šeole, na mieste mŕtvych. Práve do tohto šeolu alebo hádesu zostúpil Kristus, aby uviedol spravodlivých do Božej prítomnosti, teda do neba.

Má podobenstvo o boháčovi a Lazarovi nejakú spojitosť s náukou o očistci? Nepriamo áno. Židovská viera tvrdila, že je možné prihovárať sa za tých, ktorí v podsvetí čakajú na súd. Možno to vidieť v 2 Mach 12, 44 – 45 a v Sofoniášovej apokalypse  v 11, 1 – 2. V niektorých židovských spisoch z toho obdobia sa Abrahám, Izák a Jákob prihovárajú za mŕtvych čakajúcich na súd. 

Môžeme teda povedať, že kresťanská náuka o očistci – o mieste alebo stave očisťovania tých, ktorí sú v prechodnom stave – má korene v starovekej židovskej viere. Bohatý muž z podobenstva je v stave podobnom očistcu. Prežíva utrpenie, no nebol odsúdený do pekla a stále dokáže komunikovať so spravodlivými, čo by v pekle nebolo možné.

Prejdime k morálnemu významu pasáže. Bohatý muž dostáva v posmrtnom živote trest za svoje hriechy. Z podobenstva vyplýva, že jeho hlavným hriechom bola úplná neúcta k blahu jeho izraelského spoluobčana, Lazára, ktorý žobral pri dverách jeho domu v úplnej biede a chýbali mu aj základné potreby. V tomto postoji sa vyrovná bohatej elite Jeruzalema z prvého čítania, ktorú ani v najmenšom neznepokojilo zdecimovanie ich bratrancov na severe. Ježiš odsudzuje bezcitnosť tých, ktorí žijú pôžitkárskym životom, pričom ignorujú potreby chudobných, najmä chudobných z vlastnej komunity alebo spomedzi ľudí rovnakej viery.

Zaujímavý je záver dialógu medzi Abrahámom a boháčom. Bohatý muž prosí Abraháma, aby poslal niekoho, kto by varoval jeho bratov, ale Abrahám odpovedá: „Majú Mojžiša a prorokov… Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.”

„Mojžiš a proroci“ je odkaz na súhrn Starého zákona, často označovaný ako „Zákon a Proroci“. Mojžiš aj proroci (ako Amos vyššie!) zdôrazňovali dôležitosť praktizovania ekonomickej spravodlivosti a dobročinnosti voči vdove, sirote, cudzincovi a chudobnému príbuznému. Stačí sa pozrieť napríklad na Deuteronómium 15 a Levitikus 25. Tí, ktorí nepočúvali Božích prorokov, mali tvrdé srdce. Ani vzkriesenie by ich nepresvedčilo. Ich prekážkou k pokániu nebol nejaký nedostatok vedomostí alebo intelektuálna námietka voči existencii Boha, ale pripútanosť k bohatstvu.

Ježišove slová boli prorocké. Ako sa ukázalo, bohatých Jeruzalema nepresvedčilo vzkriesenie muža menom Lazár, rovnako ako ich Písmo nepriviedlo k pokániu. Ján zaznamenáva, ako Ježiš vzkriesil svojho priateľa Lazára, a potom aj následky:

…Niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“ … A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú (Jn 11, 46–48. 53) 

Všimneme sme si tiež to, že Ježiš spája svoju vlastnú službu toho, kto „[vstáva] z mŕtvych“ s vierou vo svedectvo „Mojžiša a prorokov“. Tým Ježiš vylučuje akúkoľvek formu kresťanstva, ktorá sa pokúša odmietnuť Starý zákon, Písmo Izraela (t. j. marcionizmus).

Pre mňa osobne bol toto text, ktorý ma presvedčil, aby som sa začal vedecky venovať Starému zákonu, pretože Ježiš spája vieru vo vzkriesenie (t. j. kresťanskú vieru) s dôverou v prorokov Izraela (t. j. Starý zákon). Jedným z mojich životných cieľov je podporovať vieru v „Mojžiša a prorokov“, aby ľudia prijali toho, ktorý vstal z mŕtvych.

Niekedy sme v pokušení myslieť si: Keby len Boh ukazoval prejavy svojej moci, evanjelizácia by bola jednoduchšia. Obrátili by sme celý národ. Ale Ježiš nás učí mať realistickejšie predstavy o zázrakoch. Po troch rokoch najpozoruhodnejšej zázračnej služby v dejinách ľudstva bol Ježiš v čase, keď to najviac potreboval, aj tak opustený aj svojimi najbližšími nasledovníkmi. Dokonca i po jeho zmŕtvychvstaní úradníci, ktorí vedeli o jeho zmŕtvychvstaní, platili strážcom, aby sa správy o tom nešírili (Mt 28, 11 – 15)!

Zázraky zhromažďujú zástupy, ale len zriedka vedú k obráteniu srdca, ktoré hľadá Ježiš. Tí, ktorí sú zatvrdnutí chamtivosťou, žiadostivosťou alebo inými vášňami, vždy dokážu nájsť spôsob, ako vysvetliť zázrak. Aj keď to nedokážu, jednoducho to budú ignorovať alebo povedia, že je to nevysvetliteľná náhoda. V modernej dobe sa tiež udiali verejné zázraky, ktorých svedkami boli tisíce ľudí, no neviedli k masovej konverzii. Ak chcete dobrý príklad, pozrite si videá na YouTube o zjaveniach v Zeitoune v Egypte v roku 1968.

Čo nám teda hovoria čítania v tento Pánov deň? Po prvé, kajať sa z akéhokoľvek pôžitkárstva vo svojom životnom štýle a akéhokoľvek nedostatku štedrosti voči chudobným, najmä tým, ktorí sú nám najbližší. Po druhé, začnite dnes dbať na Písmo. Obráťte sa k Bohu a urobte to teraz! Nečakajte na nejaké znamenie, zjavenie alebo zázrak, ktorý vás prebudí.