Na konci dňa, keď už je všade ticho, pozrieme sa na naše deti ako spinkajú v postieľke. To je pre nás okamih, kedy sa zastavíme, otvoríme oči a srdce, vnímame úplne jasne, či sme dokázali naplno a s vďačnosťou prežívať každý malý dar života. Vtedy nám Duch Svätý hovorí, či sme dali zo seba všetko v tento deň, alebo sme sa znovu nechali pritlačiť a znechutiť každodennými starosťami, zháňaním a behaním za vecami, ktoré nie sú až tak dôležité. Či sme sa nechali nasiaknuť alebo vtiahnuť do hry ´zlého´, keď sme sa ocitli v situácii, že niekto na niekoho zle rozpráva, že ho osočuje, ohovára. Či aj my sme do toho ohňa vložili svoje polienko. Vtedy cítime veľkú úzkosť, že sme premrhali ďalší vzácny čas, čo sme mohli využiť lepšie. Jedna z najväčších obáv, ktoré máme je, že prídeme na koniec života s týmto pocitom. To určite nechceme. Preto je každé nové ráno obrovským darom – darom začať znovu. V tomto sú nám zasa naše deti krásnym príkladom (aspoň v tomto veku – štyri a päť rokov ☺). Od rána sa zobudia s úsmevom a očkami plnými očakávania, čo pekné im dnešok prinesie. Tu cítime túžbu žiť podľa sv. písma: „Staňte sa ako deti,…“

Do komunity, v ktorej žijeme prichádzajú mladí ľudia, mladí vekom. A aj napriek mladému veku sa cítia ako smutní starci s vyhasnutými očami, s pocitom, že už všetko prežili a nikto a nič ich nemôže prekvapiť a rozjasniť ich život. A predsa len… po čase sa vráti týmto mladým iskra do očí, chuť a radosť žiť. A to je pre nás svedectvom, že Kristus je živý aj dnes a robí zázraky v našich životoch.

Pane, prosíme ťa o dar radovať sa a nikdy sa neprestať udivovať nad všetkým, čo nám dávaš a takto si uchovať mladého ducha počas celého života. Tak, aby na konci dňa, keď sa pozrieme na naše deti, alebo na konci života, keď sa pozrieme na to ako sme ho prežili, v srdci nebudeme cítiť smútok a žiaľ nad premrhaným časom, ale naopak budeme cítiť radosť a pokoj.

Nájdeme si počas dňa intímny moment na zastavenie sa a vnímanie života ako veľkého daru?

Poznáte niekoho, kto bol „mŕtvy pre život“ a po stretnutí s Kristom prežíva naplno a s vďačnosťou každý malý dar života?

Sme my pre druhých ľudí darom, keď nás stretnú, rozprávame pozitívne veci, roznášame radosť a nádej?