Po prečítaní tejto témy sa mi vracajú spomienky na prvé roky nášho manželstva, keď manžel pracoval ako vodič na nákladnom aute a večer sa po náročnom dni vracal domov šťastný, že zarobil peniaze pre svoju rodinu. Začiatky neboli vôbec ľahké a počítali sme každú zarobenú korunu. Tešili sme sa z každej maličkosti, z každej tehly, ktorá pribudla na našom dome, z každej spoločne strávenej chvíle, či už pri práci, pri oddychu alebo pri spoločnej modlitbe. Z každého pokroku, ktorý urobili naše deti.

A tak, keď teraz pozeráme na mladé rodiny, je nám z toho tak trochu smutno. Veľa z nich chce mať všetko a najlepšie hneď. Najskôr si vybudujem kariéru, postavím dom a potom snáď zostane čas aj na deti. A pri tom sa oberajú o ten krásny pocit, keď spoločne niečo dokážu, keď sa spolu posúvajú ďalej a navzájom sa podporujú a tešia z úspechov toho druhého. Keď naučia deti vážiť si poctivú prácu a tak ako sv. Jozef naučia svoje deti „remeslu“. Ak do spoločného života pozvú aj Ježiša, môžu si byť istí, že sa vybrali správnou cestou. Ako som na tom ja a moja rodina?