19. december

Pred niekoľkými mesiacmi som sa rozprával so synom a on na to: „…oj oci, ty si už starý…“ Aj keď do staroby je v mojom prípade ďaleko, myslím, že mnohí, ktorí poznajú Krista sa v strednom veku cítia oveľa mladší a naopak iní – mladší ale zaťažení hriechom sa môžu cítiť starší ako sú. Každý z nás bez ohľadu na vek a stav má miesto v Božom srdci a teda aj v Cirkvi. Ako píše sv. otec František v exhortácii Evangelii gaudium v treťom odseku: Všetci mladí, starí nachádzajúc sa v akejkoľvek životnej situácii sme pozvaní k osobnému stretnutiu sa s Kristom. A ďalej píše: „… že niet dôvodu na to, aby si niekto myslel, že takéto stretnutie nie je preňho, pretože nikto nie je vylúčený z radosti, ktorú dáva Pán. Pápež vo svojich slovách ide ďalej. Vyzýva, aby sme ZARISKOVALI. Advent to je čas pre teba, je to čas na zmierenie sa s Bohom, s ľuďmi, sám so sebou. Zariskuj, aby si prijal odpustenie. Teraz je ten správny čas ísť sa vyspovedať a stretnúť sa s Ježišom, ktorý čaká s otvoreným náručím, aby si prežil odpustenie a zmierenie vo svojom srdci bez ohľadu na to, koľko máš rokov. A tak ako pápež František píše ďalej a modlí sa: Pane, dal som sa oklamať, tisícmi spôsobmi som utekal pred tvojou láskou, ale znovu som tu, aby som obnovil spojenie s tebou. Potrebujem ťa. Znovu ma vysloboď, Pane, prijmi ma ešte raz do svojho zachraňujúceho náručia. Amen
A tak v tomto rýchlom čase sa na chvíľu zastav a dovoľ Bohu, aby sa s tebou stretol. Aby to, čo je pred svetom mŕtve prinieslo život tak ako lono Alžbety, Zachariášovej manželky, ktorá bola neplodná, pretože, Bohu nič nie je nemožné!
Autor zamyslenia: Bohdan Novák
Modlitba
Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus.
Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.
Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov.
A keby noha povedala: “Nie som ruka, nepatrím k telu,” tým ešte neprestáva patriť k telu.
A keby povedalo ucho: “Nie som oko, nepatrím k telu,” tým ešte neprestáva patriť k telu.
Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch?
Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel.
Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo?
No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo.
(1 Kor, 12-20)

Autor ilustrácie: Dávid Ján Polčic