Dnešné moje zamyslenie zverím žene, ktorú si veľmi vážim pre jej vieru a to, čo dovolila urobiť Bohu zo svojho života. Pre mňa je jedným z reálnych potvrdení toho, čo Svätý Otec dnes píše. Hovorím o Matke Elvíre, zakladateľke Komunity Cenacolo. Ona sama hovorí: 

Náš život nie je výmysel. Je to Božia iniciatíva. Je to dar Boha, ktorý vo veľkej dôvere v nás mal odvahu darovať nám ho a vložiť nám do rúk život, existenciu so všetkými „náležitosťami“, až pokiaľ sa naučíme prežívať ho dobre. 

Prichádza mi na um predstava kokosového orecha, ktorý má zelenú kôru, potom má ešte jednu tvrdú a potom konečne objavíme biely kokos, ten, ktorý nájdeme v obchodoch. Kokos má zvláštnu chuť a aby sme ho mohli jesť, musíme mať dobré zuby. Zdá sa mi, že aj náš život je taký: existujú ľudia, ktorí sa zastavia na tridsať, štyridsať, päťdesiat, šesťdesiat rokov mimo života, akoby ani nežili. A predsa či práve preto sú unavení… Lebo žijú akoby nežili – sú to ľudia, ktorí prídu k smrteľnej posteli a nerozbili, nerozlúskli, neprenikli pod kôru, aby si vychutnali skutočný život. Ostali na povrchu, ktorý je tvrdý, čierny, zlý a uzatvára skutočnú chuť. Z tohto sa rodia oddelenia, odlúčenia, hádky, nedorozumenia, zmysel viny, ktorý vytýkame jedni druhým. A takýto život má „zvláštnu“ chuť. Život je taký! 

Preto potrebujeme veriť, že život nie je naša náhoda. Je to Boží dar. Rodí sa z Jeho srdca, ktoré je Láska. Je to darček, ktorý musíme začať rozbaľovať. Akoby ti darovali nejaký balíček a ty ho túžiš otvoriť a pozrieť sa dovnútra, lebo si zvedavý. Zároveň hľadáš motív tohto daru, ktorý je určite motívom radosti. To Boh chcel urobiť veľký dar mne, tebe a všetkým okolo nás. Ten dar života. Je to dar na odhaľovanie, prijímanie, obraňovanie, milovanie. Ak ho neodhalíme, nebudeme schopní uchopiť a brániť život druhých, našich detí, tých, ktorým hovoríme, že ich milujeme. Ak ty neochutnáš dobrý ročník vína, ako môžeš trvať na tom, aby ho ochutnali druhí? Čo môžeš darovať svojej manželke, ak si ešte ty sám nevstúpil do srdca života? Čo môžeš ponúknuť svojmu manželovi, ak ty sama si ešte neochutnala chuť života, chuť tvojho života? 

Tú cestu „dovnútra“ však nemôže urobiť nikto za nás. A ak sa na nej zastavíš, vraciaš sa späť. Ako však naozaj po nej ísť? Ako naozaj vojsť do života? Ako naozaj spoznať jeho pravú chuť? 

Tak, že vo viere odkryjeme, že máme srdce, ktoré bije pre druhých. Že znovuobjavíme život schopný nezištného darovania sa v čistote a vo vernosti. Ak nežijeme a neprebývame v láske, stratíme sa v žití pre veci, pre niečo mimo nás: pre dobrú sociálnu pozíciu, prácu, v ktorej môžeme rásť v kariére, peniaze, moc … ale našou skutočnou a jedinou realizáciou je láska. Život sa totiž nerodí len z jedného spojenia spermie s vajíčkom alebo z jedného „príbehu“ medzi otcom a mamou. Rodí sa z jediného prameňa lásky, ktorým je Boh, ktorý je zdrojom života a ktorý nám daroval schopnosť byť Jeho spolupracovníkmi pre darovanie života. 

Láska nie je len dať almužnu, dať niečo, ale nezištne darovať v službe seba samého. Všetci milujeme život preto, lebo vidíme, cítime a dotýkame sa. Ale život nám nepatrí. Je niekoho Iného. My sme Niekoho, kto sa o nás stará a chce aby sme odkryli chuť života, pretože vie, že iba tak môžeme byť skutočne šťastní. 

Môj život je láska – dar seba samej druhým, dar mojej radosti pre jedno „áno“ Bohu.

Každým dňom som šťastnejšia práve preto, že existujem, že som sa narodila, a ešte oveľa viac spokojnejšia, pretože Pán ma postavil do situácie, v ktorej sa nemôžem starať viac iba sama o seba. Nikdy v živote som nemala veľa času rozmýšľať o sebe, ako sa mám, či som šťastná alebo smutná, dobrá alebo zlá. Stále som sa musela pozerať na druhých a uvedomila som si, že práve oni sa stali mojim ľudským, kresťanským a náboženským vyznamenaním.

A čo ty, ktorý počúvaš či čítaš toto zamyslenie? Pýtaj sa seba: 

Radujem sa z toho, že žijem? Ak nie, aké klamstvo musím prekonať, aby som znovuobjavil radosť zo života? 

Verím tomu, že Boží spôsob ako byť šťastný, je stať sa v láske (nie hundraní) darom pre druhých? 

Komu a v čom konkrétne dnes darujem seba samého?