emauzy.online

Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň. 

Moji milí, srdečne vás vítam v sobotu pri štvrtej časti “Odrobín” a pozývam k ďalšej úlohe. Zajtra je nedeľa a nedeľa je deň, kedy v podstate nič také zvláštne nerobíme, a nedám vám žiadnu špeciálnu úlohu, ale budeme sa učiť láske. Jednoducho… 

Na zajtra mám pre vás veľmi jednoduché, ale veľmi dôležité zadanie. To by nemalo zostať len jednorazovým, ale myslím, že niekedy sa oplatí začať jednorazovo. Viem, že často máme v živote problém plniť si svoje povinnosti. Často je pre nás ťažké urobiť to, čo je našou povinnosťou. Ale chcel by som sa dnes posunúť na ešte vyššiu úroveň. 

Jednou z najkrajších vlastností lásky je robiť to, čo sa od nás neočakáva. Robiť nielen to, čo mám spraviť, pretože je to moja povinnosť, to je samozrejme veľmi dôležité, ale jedným z najkrajších prejavov lásky je urobiť to, čo vôbec robiť nemusíš. Chcem vás poprosiť, aby sme zajtra, v nedeľu (veľa toho asi nebude, pretože budeme mať dosť voľný deň aspoň väčšina z nás, hoci niekto možno musí ísť do práce alebo má iné povinnosti). Skúste zajtra niekoho z blízkych, muža, ženu, otca, mamu, sestru, brata, babku, kohokoľvek pri sebe máte, alebo známeho, priateľa či kolegu, oslobodiť od nejakej práce. Ale nie v zmysle, keď ťa niekto poprosí: „Urob pre mňa niečo.” Skús sa sám zamyslieť, sama dnes o tom porozmýšľaj. Napríklad, zajtra väčšinou tvoja mama varí obed, Možno to tak máte, že vždy v nedeľu varí obed mama. Povedz jej dnes: „Mami, zajtra varím ja.” Možno má zajtra tvoj otec takú alebo inú povinnosť, ktorej sa venuje každú nedeľu, alebo vieš, že má niekam ísť, niečo priviezť, niečo urobiť. Ponúkni sa sám, ponúkni sa sama: „Oci, ja to urobím.” Funguje to na obe strany, rodičia deťom, deti rodičom, bratia sestrám atakďalej,  atakďalej… 

Skúsme si zajtra spraviť taký deň, že prevezmeme iniciatívu a urobíme veci, práve tie, ktoré nie sú  nevyhnutné, za ktoré nie sme a necítime sa byť zodpovední. Ale bude to naša snaha niekoho odbremeniť. Čiže podáš ruku a prevezmeš povinnosti iného. Myslím, že je to celkom pekný slovný zvrat – podať ruku, lebo človek má dve ruky, ale ty mu dávaš ešte tretiu, tú svoju a už má tri. Zrazu sa môže ukázať, že jeho ruky netreba, lebo si mu dal obe svoje ruky. Už ste určite niekedy videli v kostoloch, hlavne starých, niekedy sú tam kríže, na ktorých Pán Ježiš nemá ruky. Ja som taký videl v našej obci Myszków, kde bol v dôsledku vojny zničený kostol a Pán Ježiš zostal na kríži bez rúk. Bez rúk! Pod tými krížmi sa často objavujú tabuľky akoby so slovami Pána Ježiša: „Už nemám ruky, potrebujem tie tvoje.“ A myslím si, že to je veľmi pekná myšlienka.