Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň. 

Moji milí, srdečne vás vítam v utorok pri našich pôstnych cvičeniach „Odrobiny“. Viete, že Cirkev sa v pôste sústredí na tri základné pôstne úkony: pôst, almužnu a modlitbu. O pôste som už hovoril, o almužne tiež. Dúfam, že ste nezabudli a máte pokladničku, v ktorej každý deň nejaký peniaz pristane podľa toho, akého jedla sa zrieknete. Všimnite si, že pôst sa veľmi viaže s almužnou. K tomu máme ešte modlitbu. O modlitbe som už hovoril pri adorácii, ale dnes by som vám chcel dať modlitbovú úlohu na zajtra. Nepochybujem, že máte ľudí, za ktorých sa neustále modlíte. To je jasné. Hlavne, ak je niekto v ťažkej situácii. Možno máte v rodine chorého, náročnú situáciu, niečo sa medzi vami pokazilo alebo potrebujete, aby sa niekto vrátil na dobrú cestu. Pripúšťam, že takých modlitebných úmyslov máte množstvo. A to je veľmi dobré, aby bolo jasné. Modliť sa za seba navzájom je strašne, strašne potrebná a pekná vec. 

Ale zajtra vás chcem pozvať k modlitbe za niekoho, za koho sa nezvyknete modliť. Chcel by som, aby ste si dnes večer našli čas a na chvíľu od seba odsunuli ľudí, za ktorých sa bežne modlíte. Možno sa niekto z vás rozhodol v pôste modliť za niekoho pompejskú novénu. Odsuň na chvíľu tú osobu. Nejde mi o to, že máš prerušiť novénu, ale nemysli teraz na tú osobu. Odložte bežné modlitbové ciele, osoby, za ktoré sa modlíte, a porozmýšľajte. Chvíľu si poseďte a poproste Ducha Svätého. „Duchu Svätý, ukáž mi človeka, ktorý mi uniká. Možno niekto blízky, na koho si bežne nespomeniem. Niekto, koho sa mi snažíš ukázať, a ja ho trochu ignorujem. Duchu Svätý, ukáž mi osobu, ktorá v tejto chvíli veľmi potrebuje modlitbu.” Duch Svätý veľmi rád napovedá rôzne veci, len ho nepočúvame. Často sme zaujatí svojim vlastným presvedčením, že vieme, čo je potrebné, a málo načúvame Duchu Svätému. Preto odložte nabok zjavné modlitbové ciele, posaďte sa v tichu a pomodlite sa. „Duchu Svätý, ukáž mi, podsuň mi, napovedz mi osobu.” Počúvaj chvíľu svoje myšlienky, príde ti na um nejaký človek. Ak to bude opäť niekto, za koho sa stále modlíš, odsuň ho trošičku na bok, ibaže by sa neúnavne vracal späť. Možno ti ho Duch Svätý chce pripomenúť. Ale mne sa často stáva, keď si sadnem a chvíľu rozmýšľam, že si hneď spomeniem na človeka, ktorému som prisľúbil modlitbu. Viem, že sa má ťažko. Uistil som ho, že sa za neho pomodlím a podporím ho, ale samozrejme, nespravil som to. 

Raz ma tak zahanbil otec biskup Grzegorz Ryś. Stretli sme sa, bolo to už dávno, ešte v Krakove, keď tam bol biskupom. Stretli sme sa v sakristii, mali sme duchovnú obnovu, a on hovorí: „Adam, prosím, pamätaj na mňa v modlitbe.“ Ja som vtedy strelil takú vetu, ako katolíci zvykneme: „Ja na vás celý čas myslím v modlitbe, otec biskup.“ Mhmm… taaak.. jasné… A on na to: „Adam, neklam. Určite si na mňa vždy nespomenieš. Preto ťa prosím, mám teraz takú vec, potrebujem TERAZ tú jednu modlitbu.“ Počúvajte, strašne som vtedy vytriezvel. V zmysle, že to nie je pravda, že sa za neho vždy pomodlím. Nie je to pravda, aj keď som to tvrdil a je to taká katolícka fráza: spomeniem si na teba. Stíš sa dnes a nech ti Duch Svätý napovie niekoho, na koho si zabudol, alebo ho ignoruješ, alebo sa za neho priam nechceš modliť, lebo medzi vami niečo nie je v poriadku, a stráv zajtra deň v modlitbe za tú osobu.

Autor: Adam Szustak