Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň! 

Moji milí, srdečne vás vítam pri ďalšej časti pôstnych cvičení. Verím, že po tých dvoch týždňoch, lebo dnes sú to dva týždne od začiatku pôstu, sme už aspoň trochu, takpovediac, rozcvičení, čiže duchovne silnieme. Priatelia, dnes máme ďalšiu úlohu zo série “mission impossible”, čiže ďalšia nemožná úloha. Ako som predtým hovoril o sťažovaní, že to je veľmi ťažké, dnes bude niečo v podstate odvodené od sťažovania. Pretože ak sa nesťažujeme, ak neberieme rôzne situácie, vzťahy, veci, ktoré prichádzajú z vonku, ako dôvod na to, aby sme sa sťažovali na život, tak jediné, čím to môžeme nahradiť je vďačnosť. 

Priatelia, chcem vás pozvať, aby ste si zajtra spravili deň vďačnosti. 

Znovu si na mobil alebo kdekoľvek pripnite lístok s nápisom ĎAKUJ alebo BUĎ VĎAČNÝ. Skús od samého rána, hneď, ako sa zobudíš, každú sekundu, každú minútu a v každej situácii, ktorá sa ťa bude zajtra týkať, neustále ďakovať. Zobudíš sa, poďakuj za to, že si sa zobudil. Vstaneš, poďakuj, že máš nohy a môžeš chodiť. Pôjdeš do kúpeľne, poďakuj za vodu, poďakuj, že žiješ na takom mieste na zemi, kde máš bývanie, že máš strechu nad hlavou a máš čo jesť. Poďakuj sa za MHD… a tak ďalej. Ale… posuňme to na vyšší level, čokoľvek sa zajtra stane, aj keď to nebude úplne dobrá vec, za ktorú sa oplatí ďakovať, a normálne za ňu neďakujete… možno to bude niečo zlé, môže sa stane niečo, čo ťa zabolí, niečo sa skomplikuje alebo už dnes niečím trpíš a vieš, že zajtra to tu stále bude, skús aj za to poďakovať. Viem, niektorí z vás, hlavne, ak prežívate niečo veľmi ťažké, si pomyslíte: „Ale čo… viem, že ma opustil muž a mám za to ďakovať, že ma opustil muž?“ Ďakuj. A samozrejme, neďakuj v zmysle, „super, že ma opustil muž“, ale ďakuj, že Pán Boh je v tej situácii s tebou. Ďakuj za to, že tá situácia môže viesť k niečomu, o čom ešte netušíš. 

Skús mať zajtra vďačné srdce. Priatelia, taký okamih chvály a ďakovania Pánu Bohu, to je niečo, čo mení realitu. Niečo, čo absolútne mení životnú perspektívu. Nesťažovať sa je prvý krok. Ale keď sa nesťažujeme, ostávame na bode mrazu, čiže zbavili sme sa negativity. Ale skúsme k tomu nesťažovaniu sa pridať ešte vzdávanie vďaky a chvály Pánu Bohu. Priatelia, skúste zajtra, čokoľvek sa stane, ĎAKOVAŤ. 

Moji milí, verím, že si pamätáte, čo som vám hovoril prvý deň našich cvičení. Mne v „Odrobinách“ naozaj nejde o to, aby sme si spravili jeden taký deň, že vám dám na každý deň jednu úlohu, jednu vec, raz si to odbijete a poviete si: „Fajn, splnil som úlohu“. Samozrejme, že by to bolo super, ale ide o to, aby sme si to všetko osvojili natrvalo. Aby sme tým naďalej žili. Keď vás prosím: „Zavolajte niekomu, na koho zabúdate“, chcem, aby sa z toho stal zvyk, že budeme na ľudí pamätať. Keď prosím: „Prevezmi niečiu prácu“, chcem, aby z toho bol zvyk. Keď vás prosím: „Ďakuj za všetko“, tak nie, že zajtra za všetko poďakuješ a ďalší deň sa vrátime k smútku. Nie, to majú byť len odrobiny, ktoré nás pozývajú k tomu, aby tie veci boli radikálne prítomné v našom živote.