Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.
Srdečne vás vítam v tento večer a pozývam na ďalšiu “Odrobinu”, aj keď dnešná odrobina je jedna z tých najdôležitejších, aké vôbec existujú, a v skutočnosti je to skôr celý bochník a nie odrobina. Priatelia, na zajtra mám pre vás úlohu, ktorá môže byť pre vás náročná, veľmi dobre si to uvedomujem, pretože pôjde o veľmi výrazné vykročenie mimo zóny komfortu.
Určite zajtra počas dňa stretnete človeka, ktorý by nejako potreboval pomôcť. Možno stretnete bezdomovca, ktorý vás poprosí o jedlo, alebo niekoho stretnete na zastávke, bude tam stáť skľúčený, osamelý. Možno uvidíte staršieho človeka kráčať, akoby sám nevedel, kam vlastne. Hovorím o ľuďoch, na ktorých vidieť, že niečo potrebujú, sú stratení v nejakej životnej situácii a potrebujú pomoc. Chcem vás poprosiť o veľmi jednoduchú vec. Ani nie o to, aby ste im pomohli. Nie. Porozprávajte sa.
Veľmi často dostávam také otázky Otče, keď vidím žobráka, mám mu dať peniaze alebo nie? Mám odpoveď na tú otázku, ale to je na iné video. Vždy, keď tú otázku dostanem, odpovedám toto – najdôležitejšie je, aby si si k nemu sadol a spýtal sa ho, ako sa mu vodí. To, že sa s ním porozprávaš, je dôležitejšie než to, či mu dáš euro alebo nie. Nehovorím, že ľudia nepotrebujú veľmi konkrétnu reálnu pomoc. Potrebujú. Ale ešte viac potrebujú, aby sa o nich niekto zaujímal. A presne o to vás chcem zajtra poprosiť. Zaujímajte sa o nejakého človeka.
Ak nikoho nestretnete, nájdite si čas a pohľadajte. Stačí sa prejsť okolo stanice alebo iných miest, kde sa títo ľudia pohybujú. Aj keď som presvedčený, že sa stačí iba rozhliadnuť. Aj v autobuse môžete zbadať staršieho človeka, ktorý bude sám smutne sedieť, choďte k nemu a opýtajte sa, či je všetko v poriadku. Možno vás odbije slovami: „To nie je tvoja vec“, alebo „Prečo na mňa hovoríš?“ To je nepodstatné. Skúste sa zajtra zaujímať o nejakého človeka. Ak vás niekto poprosí o jedlo a máte chvíľu čas (možno ho veľa nemáte, ale keby áno), pozvite toho človeka na obed. Čiže ak je niekto hladný, naozaj mu kúpte obed, ale nie len tak, že dáte jedlo a dosť. Ostaňte s ním, porozprávajte sa, čo sa mu stalo, prečo žije tak, ako žije?
Viete, prečo je to ťažké?
Pretože je to často záväzok, keď si vypočujeme niečí životný príbeh, už nemôžeme len tak odísť, treba niečo urobiť, aby sme tomu človeku pomohli. A nielen jednorazovo, ale možno aj na dlhšie. Najdôležitejšia vec, ktorú potrebujeme vždy, keď sme v núdzi, je záujem druhého človeka, ktorý nás vidí. Nie to, čo potrebujeme, ale vidí nás samých. Skúste sa zajtra porozprávať s niekým, koho stretnete. S niekým, kto je v núdzi, kto je smutný, kto je sám, opustený, bez domova… Viem, niekedy sa bojíme: „Čo poviem? Neviem, čo povedať.“ Prisadni si a opýtaj sa: „Aký máte deň?“ Zvyšok už pôjde. Uvidíte, aký bude ten človek zaskočený, že sa s ním chcete rozprávať, pretože to zvyčajne nik nerobí, možno mu niečo dá alebo povie, že nie, lebo nemá čas. Porozprávaj sa. Zajtra sa porozprávaj s tým, koho stretneš.
Autor: Adam Szustak