Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.

Srdečne vás vítam v ďalších Odrobinách a pozývam k úlohe na zajtra, ozajstnej odrobine. Zajtra budeme mať takú skutočnú odrobinu, ale veľmi dôležitú a peknú. Viete, že ako kresťania máme taký zvyk – je to naozaj veľmi pekná vec – že sa pred každým jedlom modlíme. Kresťan predtým, ako začne jesť, ďakuje Pánu Bohu. Samozrejme,  nemodlíme sa preto, aby nám chutilo, nemodlíme sa preto, aby nám jedlo neuškodilo, alebo preto, aby sme nepribrali. Nie. Modlíme sa, pretože ďakujeme Pánu Bohu za to, že máme čo jesť. Bohužiaľ, mnohí to berieme ako samozrejmosť, že máme čo jesť. 

Priatelia, spomeňte si, koľko ľudí na svete nemá jedlo. Ďakovať Pánu Bohu, že mám čo jesť, že mám peniaze a môžem si dovoliť jedlo, to je v tomto svete skutočne istý druh luxusu. Ale priatelia, tá modlitba je tiež istý druh svedectva. Pretože, samozrejme, keď ješ sám, tak sa jednoducho Pánu Bohu poďakuješ, to je jasné, nie? Ďakujem ti, že mám čo jesť, a to je super. Ale ak žijete v rodine, kde sa kresťanské zvyky nepraktizujú, a je to tak v mnohých rodinách, aj v tých, kde sú veriaci ľudia, v zmysle, že chodia do kostola, no niektoré kresťanské zvyky sa u nich nepraktizujú. Alebo keď sme na verejnom mieste, mám taký dojem, že veľmi veľa kresťanov sa trochu hanbí, nechcú sa strápniť alebo asi tak trochu nechcú byť na posmech, preto to nerobia. 

Prosba na zajtra, pred každým jedlom, kdekoľvek budeš, sa verejne pomodli. A teraz mi nejde o to, aby ste to robili štýlom, že prídete do reštaurácie, prinesú vám obed, a vy vstanete a poprosíte: „Prepáčte, poprosím o chvíľu ticha, idem sa teraz pomodliť.“ Nejde o to, urobiť nejaké predstavenie. Ale ak sedíš na verejnom mieste, napríklad v škole, a máš so sebou na desiatu sendvič, sadni si na parapet, prežehnaj sa a povedz: „Vďaka ti, Pane.“ Nebojte sa, že vás niekto uvidí. Možno sa vás na to niekto aj opýta. Alebo budeš s niekým jesť, povedz: „Počuj, chcel by som sa pred jedlom chvíľu pomodliť.“ Ak sa poznáte a vieš, že je veriaci, opýtaj sa, či sa nepomodlíte spoločne. Ak vieš, že k Cirkvi nemá veľmi blízko, povedz mu: „Prepáč, len sa chvíľu pomodlím.“ Poďme zajtra svedčiť, po prvé ďakovaním Pánu Bohu za jedlo a po druhé, verejným svedectvom.