35. deň – Úsmev

Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.

Priatelia, srdečne vás vítam v poslednom týždni našich cvičení Odrobiny. Máme pred sebou Veľký týždeň. Tento týždeň budeme riešiť dosť vážne veci, ale chcem, aby prvá časť bola trochu iná, pretože chcem tú vážnosť trochu rozbiť. Nechcem tým povedať, že to nie je veľmi vážny týždeň, je a budeme sa venovať neobyčajne vážnym tajomstvám, ale to vôbec neznamená, že máme byť smutní. 

Niekedy mám dojem, že keď kresťania pokladajú niečo za vážne, znamená to, že je to smutné. Nie, vážne neznamená smutné. Smútok nemá v živote kresťana miesto. Vážnosť áno. Chcel by som vás dnes pozvať k niečomu veľmi jednoduchému. Urobme si zajtra takzvaný deň úsmevu. Je niečo také v priebehu roka, nie? Taký špeciálny Deň úsmevu. Ja vlastne nechápem, o čo tam ide, aj keď možno ide práve o to, o čom budem hovoriť. Chcel by som, aby ste sa zajtra na všetkých, v každej situácii, jednoducho USMIEVALI od ucha k uchu. Myslím to úplne vážne. Sadnete si do autobusu, tam budú ľudia nalepení na mobily alebo zahľadení do okna a smutní; na každého sa pozrite a poriadne sa usmejte od ucha k uchu. Viem, niektorí sa možno budú diviť: „Čo sa na mňa pozeráš? Prečo sa na mňa usmievaš?“ Alebo ti niekto možno povie: „Daj mi pokoj, nečum na mňa.“

Priatelia, vojdete do obchodu, možno tam bude nejaká unavená pani, ktorá tam pracuje a často už má prosto naozaj dosť. Usmejte sa na ňu. Stretnete suseda, a hovorím to teraz úplne vážne, USMIEVAJTE SA. Nielen tak, že no dobre, tak sa trochu usmejem. Nie. Úsmev od ucha k uchu kamkoľvek ideš, kdekoľvek si. Skúste sa usmievať. 

Priatelia, úsmev môže v živote strašne veľa zmeniť. Ja viem, že nenapraví všetko. Viem, že nie je liekom na všetko, to je jasná vec. Ale je začiatkom k tomu, aby vošlo svetlo, aby sa niečo rozžiarilo. Všimnite si, máme aj také slovné spojenie, mám ho veľmi rád, že niekto má „žiarivý úsmev.“ Čo to znamená? Znamená to, že z jeho úsmevu sa šíri svetlo. Čiže vchádzaš do nejakej temnoty, vchádzaš do niečoho, čo nie je pekné, a môžeš to rozjasniť úsmevom

Udivujú ma takí ľudia, pretože ja sa nedokážem tak často usmievať. Často som taký, práve… (to neznamená, že sa hnevám alebo som smutný, len som jednoducho taký)… akoby som nemal chuť ceriť zuby. Keď som v obchode alebo kdekoľvek, mám s tým problém, usmiať sa na niekoho, na pani predavačku, na človeka vedľa mňa atakďalej. 

Skúste dnes tak, ako hovorím, úsmevom od ucha k uchu, všetkých naokolo nakaziť úsmevom. Urobme si začiatok Veľkého týždňa, nechcem povedať „vtipný“, ale USMIATY. Priatelia, blížia sa najkrajšie dni roka. Kristus za nás dá život a vďaka nemu vstaneme z mŕtvych. Nejde sa neusmievať. Aj keď sa to bude diať veľmi ťažkým spôsobom, Umučením, nedá sa inak, jednoducho, nedá sa neusmievať vzhľadom na to, čo On pre nás urobil. Takže zajtra taký odrobinový katolícky Deň úsmevu.

Autor: Adam Szustak