Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň! 

Srdečne vás vítam pri predposlednej časti a prosím, vypočujte si Odrobinu na zajtra. Zajtra je jeden z najkrajších dní v Cirkvi. Nejde mi o večer, lebo večer už bude nedeľa, ale mám na mysli celý deň. Zajtra je jediný deň v cirkevnom roku, keď sa nič nedeje. Zajtra nie je svätá omša, nie, v sobotu omšu nemáme. Večer samozrejme bude Veľkonočná vigília, ale to už bude akoby nedeľa. Cirkev v ten deň neslávi svätú omšu, v ten deň nemáme sviatosti. Zajtra bude veľké ticho. 

Pán Ježiš bude ležať v hrobe, ale my sme si z toho spravili jeden veľký humbug. Zajtra budeme behať s košíkmi, ale v sobotu by sa nemali svätiť pokrmy. Viem, povedzte to kňazom. A kedy ich teda máme posväcovať? Jedlá by sa mali posväcovať až po Veľkonočnej vigílii. Ak prídete k dominikánom v Łodzi, budeme ich posväcovať po Veľkonočnej vigílii, čiže v nedeľu v noci. Nie zajtra. Zajtra je deň TICHA. Ale chápem, máme taký zvyk, tak choďte zajtra s tými košíkmi, ak treba a nedá sa inak, choďte. Ale… Zajtra budeme lietať, behať, navštevovať hroby, pozerať telku, krútiť sa okolo detí. Nemám nič proti deťom. Len vám chcem dať na zajtra veľmi jednoduchú úlohu. Nájdite si zajtra pol hodiny a poseďte si v tichu pri hrobe Pána Ježiša. 

V Poľsku máme takú veľmi peknú tradíciu, že v hrobe je zvyčajne vystavená Najsvätejšia sviatosť. Neviem, či viete, ale v mnohých krajinách to tak nie je. Vo väčšine krajín majú len hroby, také klasické inštalácie, ale nie je tam Najsvätejšia sviatosť. Viete prečo? Pretože Najsvätejšia sviatosť je zmŕtvychvstalý Pán Ježiš a On sa do hrobu veľmi nehodí. Ale v Poľsku je taká tradícia, a mne sa veľmi páči, akoby nám to vôbec nevadilo, že Ježiš zomrel pretože vieme, že On žije, a v hrobe je aj Najsvätejšia sviatosť. Čiže to najlepšie z najlepšieho, tu Pán Ježiš nežije, a tu žije. Je to strašne pekné, lebo On tam žije. On nezomrel. Teda zomrel, ale nezomrel. 

Poseď si zajtra pol hodiny pri hrobe Pána Ježiša. On tam z toho hrobu, ako hovorí Sväté písmo, ako hovorí vo svojom liste svätý Pavol, zostúpil do podsvetia, čiže zostúpil do najtmavších hĺbok ľudskosti. Sadni si zajtra pred Pána Ježiša v tom hrobe a povedz: „Ježišu, zostúp tam, na samé dno mojej duše, až tam, kam ja už ani nedovidím. Tam, kde mám v sebe všetky tie najčernejšie veci, kde sám seba už nedokážem zniesť. Zostúp tam, Ježišu, a vytiahni ma odtiaľ.“

Viem, môže to byť ťažké. Ak okolo vás budú ľudia s košíkmi, všetci ľudia si budú prezerať hrob a komentovať Pána Ježiša v hrobe. Alebo do hrobu dajú nejaký politický motív, ach. Poseď si s Pánom Ježišom. Ak by bol v kostole priveľký chaos, nájdi si nejakú samotu, môžeš ísť hoci aj do lesa, len buď chvíľu v tichu.