19.ODROBINA
Dobrý večer! Pozdrav Pán Boh! Dobrý deň!
Milovaní, srdečne vás vítam pri ďalšej časti, ktorá nás pripravuje na štvrtok. Čo by som od vás zajtra chcel? Chcel by som, aby ste zajtra veľmi dávali pozor. Pozor? A na čo? Chcel by som, aby ste zajtra celý deň dávali pozor na svoje myšlienky a svoj jazyk. Čo tým myslím?
Viete, že veľmi často, v návale emócií, stresu alebo v ťažkej situácii, si pomyslíme a bohužiaľ niekedy aj povieme veci, ktoré potom ľutujeme. Keď si ich iba pomyslíme, to ešte nie je také zlé, však? Lebo to bolo len v nás. Nevravím, že je to dobré, ale bolo to len v nás. Ale niekedy niečo tresneme. Stáva sa mi, že niečo poviem, a potom mi napadne: “Naozaj som to povedal? Naozaj to vyšlo z mojich úst? Nepomyslel som si to len? Počul to niekto?”
Skúste sa zajtra aspoň trikrát za deň, napríklad okolo poludnia, okolo 16:00 a potom večer, na päť minút zastaviť a opýtať sa seba samého, samej: “Povedal som dnes od rána do poludnia niečo, čo som nemal povedať? Pomyslel som si o niekom niečo zlé, aj keď nebolo potrebné sa tým zaoberať a zamýšľať sa nad tým?” O šestnástej znova, uplynuli ďalšie štyri hodiny: “Povedal som niečo, čo mohlo byť nesprávne?”
Skúste sa skúmať a dávať si pozor na to, ako fungovala vaša myseľ, myslenie o niekom druhom a váš jazyk. Ak si uvedomíte, že ste to prehnali, bez premyslenia ste niečo povedali, hneď to napravte. Každé štyri hodiny. Je to len príklad. Nemusia to byť vždy štyri hodiny. Ide mi o to, aby to nebolo len raz, ale niekoľkokrát za deň. Pomyslite si, čo by ste mohli napraviť.
Keď napríklad máte doma muža, ženu, deti a niečo hlúpe poviete alebo sa trochu pohádate. Manžel príde nahnevaný z práce, manželka bude nervóznejšia a niečo povie. Tak si potom pomyslite: “Dokelu… Neviem, neurazil som ju, ale tak som jej odpovedal…” Hneď choď k nej a povedz: “Miláčik, je mi to ľúto. Vieš, som dnes nahnevaný. Ušlo mi to. Nechcel som. Prepáč.”
Hneď. Dávajte si pozor na jazyk a tiež na myseľ.
Dnes máme krásny úryvok žalmu, kde žalmista hovorí: “Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí.” To je presne ono. Postavte si pri perách stráže, aby dávali pozor, aby sa také veci nestávali, a ak sa už stanú, aby nevyšli von a nezraňovali.
Stráže. Zajtra pri vás stoja stráže. A ak vám niečo aj ujde, potom stráže povedia: “Naprav to. Hneď sa ospravedlň.” Veľmi vás prosím – postavte si zajtra k perám stráže.
Autor: Adam Szustak OP
