Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.
Moji milí, s nesmiernou radosťou vás vítam v prvý deň pôstu, v prvý pôstny večer a pozývam na pôstu cestu s ODROBINAMI. Tento rok to urobíme inak než po minulé roky na kanáli Langusta, keď sme mali pôstne obnovy, pretože to de facto nebude duchovná obnova. Nazvime to skôr “cvičenia”. Budú to pôstne duchovné cvičenia, aby sme sa obrátili. Pre mňa osobne to bude veľká výzva, pretože som sľúbil, že budem hovoriť krátko, veľmi konkrétne a priamo k úlohe čiže pravdepodobne dve až tri minúty. Viem, myslíte si, že to nie je možné. Ale bude to tak, pretože tento rok vás nechcem pozvať k počúvaniu rôznych komentárov, zamyslení atď, ani k zaoberaniu sa veľkými biblickými témami a životnými témami, ale konkrétnymi vecami. Veľmi túžim, aby sme tento rok každý jeden deň pôstu urobili konkrétnu vec, ktorá nás priblíži k obráteniu. Chcel by som vám každý večer (časti budú vychádzať každý večer, okrem nedele, lebo viete, že nedele sa do pôstu nepočítajú), dať úlohu na ďalší deň. Čiže večer sa dozviete, čo by ste zajtra mohli urobiť alebo čo robiť nemáte. Chcel by som, aby ste sa večer nad tým trochu zamysleli, naplánovali si, ako môžem úlohu zajtra splniť a potom ju zrealizujete. Samozrejme, môže sa stať, že si pri úlohe, ktorú zadám, poviete „ale zajtra to nemôžem urobiť, pretože mi to akurát nevychádza.“ Nevadí, naplánujte si to na iný deň. Chcem vám len dať štyridsať „Odrobín“ čiže štyridsať nápadov, čo každý deň pôstu robiť, aby sa naše srdcia obracali k Bohu. Dnes začneme prvou úlohou na zajtra, čiže na štvrtok, a tak to pôjde každý deň.
Vypočujte si, o čo vás chcem zajtra poprosiť.
Moji milí, chcem, aby sme začali niečím, čo vyplýva z dnešného dňa a čo v Poľsku nevidíme vzhľadom na naše tradície a obrady. Ako viete, dnes je Popolcová streda a na svätej omši máme jeden obrad. Neviem, či ste dnes mohli ísť do kostola, aby ste prijali popolec, obrad posypania hlavy popolom. Obrad sa v jednotlivých krajinách líši. V Poľsku sa zvyčajne jednoducho sype popol na hlavu. Čiže kňaz vezme trochu popola a sype ho na vlasy na vrchu hlavy. Ale iste viete, že v niektorých krajinách je tento obrad trochu iný. Vykonáva sa tak, že kňaz si palce namočí do oleja, a potom palcami vezme popol a urobí človeku kríž na čele, taký dosť výrazný. Aj keď niektorí mi písali v komentároch pod iným videom, že aj v niektorých poľských mestách to majú rovnako, ja som sa s tým nestretol. V Poľsku som videl len posypávať, ale vraj je to v niektorých farnostiach aj inak.
Prečo je to dôležité?
Myslím, že nezáleží na tom, či sa posype hlava, alebo natrie čelo, ale ten znak kríža na čele je veľmi pekným svedectvom, pretože, keď pôjdete napríklad do Ameriky alebo do Veľkej Británie, kde sa dáva kríž na čelo, ľudia s tým krížom chodia aj celý deň. V takom zmysle, že idú ráno o siedmej na omšu, kňaz im popolcom urobí kríž na čelo, po omši si kríž nezmyjú, ale idú do práce, idú do školy, cestujú električkou, autobusom a celý deň majú na čele kríž z popola, umyjú sa až večer. A to je istý druh svedectva. Je to taká správa svetu: „Som človek, ktorý práve vstúpil do pôstneho obdobia.“
Aká je teda úloha na zajtra?
Jednoduchá. Nejde mi o to, aby si zajtra celý deň chodil alebo chodila s krížom na čele, ale skús nejakým spôsobom vydať svedectvo o tom, že si veriaci človek a práve sa pre teba začalo špeciálne obdobie. Nekážem vám, ako to urobiť. Ak chceš, s niekým sa porozprávaj, alebo sa verejne priznaj k viere pri obede, tým, že sa prežehnáš, alebo popros ľudí, ktorí budú s tebou: „Pomodlime sa pred jedlom“ alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Nie je dôležité, aký spôsob si vyberieš. Či to bude doma pred ľuďmi, s ktorými bývaš, to je niekedy najťažšie svedectvo, alebo niekde v práci či v škole, alebo pred neznámymi ľuďmi na ulici. Akokoľvek.
Nájdi si dnes večer čas a porozmýšľaj, ako to zajtra splníš. Jednoducho povedané, naplánuj si to. Naplánuj si, ako budeš zajtra svedčiť ľuďom, že si veriaci.
Moji drahí, viem, že dnes to bolo dlhé, ale toto je úvodný diel, budem sa fakt snažiť hovoriť dve až tri minúty. Ale ešte jedna dôležitá vec. Úlohy, ktoré vám každý deň budem dávať, nie sú len na to, že: „OK, jeden deň niečo spravím a splnil som úlohu.“ Chcel by som, aby ste každý večer o veciach, ktoré vám zadám na ďalší deň, pouvažovali. Ako je to vo vašom živote? Ak vás zajtra prosím o svedectvo, porozmýšľajte, ako to vo všeobecnosti vyzerá so svedectvom vo vašom živote. Možno jednou z vecí, v ktorej ešte potrebujeme obrátenie, je práve to, že sa začneme priznávať k tomu, že sme veriaci. Prestane to byť súkromná záležitosť, za ktorú sa hanbíme, alebo ju skrývame, ale začneme žiť odvážne ako veriaci ľudia. To zajtrajšie gesto, tá “odrobina“, má byť len začiatkom takého života.
Pozývam vás, vydajte zajtra SVEDECTVO.
Autor: Adam Szustak