Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.
Moji milí, vitajte pri piatkovej, predposlednej “Odrobine” týždňa s úlohou na sobotu. Neviem, či aj vám, ale mne sa sobota spája s dvomi vecami. Myslím z detstva. Po prvé s kúpaním. Neviem ako vy, ale my sme sa kúpavali iba v sobotu. Neviem, či sme nemali vodu? Alebo to bolo drahé? Alebo nebola teplá? Ale tak to bolo. Kúpali sme sa vždy v sobotu. Takže sobota sa mi spája s kúpaním a po druhé s upratovaním. Pretože každú sobotu mi mama kázala upratať izbu alebo niečo iné v dome. Musel som makať ako kôň, aby bolo čisto. Vychádzalo mi to rôzne, ale taká bola sobota. To by som chcel, aby ste zajtra spravili.
Ako to myslím?
Niekoľko častí dozadu som hovoril, že milosť predpokladá prirodzenosť. Čiže milosť stavia na určitých úplne normálnych, prirodzených, obyčajných veciach v našom živote, ako je naša telesnosť, duševná pohoda, aj naše okolie. Tí dvaja otcovia z Brazílie, ktorí sa so mnou modlili, ako som už hovoril, mi kázali najskôr, ak sa chcem obrátiť, vyspať sa, a po druhé upratať si celu.
O čo ide?
Je to tak, že človek, ktorý žije navonok v absolútnom chaose, sa nedokáže ani postarať sám o seba. Zdá sa mi, že je to jeden Einsteinov výrok. Albert Einstein tuším povedal, že podľa toho, ako vyzerá tvoj pracovný stôl sa dá rozoznať, aký si vo vnútri človek. Nejde o to, že je to také jednoduché, upraceš si knižky na stole a hneď máš poriadok aj v srdci. Ale je dosť možné, že tým treba začať. Porozmýšľaj o niečom u teba doma, v práci, v garáži, v záhrade, čo treba len jednoducho upratať, lebo žiješ v chaose a sťažuje ti to život.
Prečo je to dôležité?
Niekto si povie: „Je tam toho, upracem, a čo?” Nezdá sa to, ale je to veľmi dôležité. Veľa ľudí nezvláda svoje povinnosti, nezvládajú sa nad sebou zamyslieť, že v sebe potrebujú niečo meniť, pretože žijú obklopení chaosom, a sú presvedčení “to je môj život”. Neporiadok v izbe, neporiadok v dome, neporiadok okolo seba často znamenajú: som v kolotoči udalostí, a kým si v tom neupracem, nič sa nezmení. Začni tou prvou vecou, uprac si priestor okolo seba. Okrem toho, pre niekoho to môže byť aj prejav lásky. Možno niekto očakáva, že si konečne poupratuješ. Ak aj ten poriadok v tebe nič nezmení, možno ide o to, aby si niekomu ukázal: „Záleží mi na tebe a ty chceš, aby tu bolo upratané.“ Porozmýšľajte, možno vás niekto už dávno prosí, „Uprac konečne tú izbu”. Alebo drahý manžel, žena ti stále opakuje, „Oprav konečne radiátor, alebo oprav tamto”. Už to konečne urob! Daj do poriadku nejakú vec vo vonkajšom svete. Zdá sa to jednoduché, ale som si istý, že je to dôležité. Zo skúsenosti viem, že keď si upracem svet okolo seba, oveľa ľahšie sa mi modlí. Ľahšie sa mi rozmýšľa, čo dôležitejšie mám urobiť. Kým to nespravím, vravím si: „V takom neporiadku sa teraz nemôžem venovať iným veciam, veď tu mám bordel.“ Tak sa to naťahuje, naťahuje a naťahuje… Dnes veľmi jednoduchá úloha na sobotu.
Autor: Adam Szustaak