24.
ODROBINA

Dobrý večer! Pozdrav Pán Boh! Dobrý deň!

Moji drahí, srdečne vás vítam pri ďalšej odrobine. Máme ďalší pôstny utorok a ďalšie “Vypni”, tuším už štvrté. Chcel by som teda, aby ste zajtra vypli ďalšiu vec. 

Čo máte zajtra vypnúť?

Pozývam vás k tomu, aby ste zajtra vypli používanie dopravných prostriedkov. Čo to znamená? Opäť – iba tam, kde sa to dá. Viem, niekedy to nejde. Ak bývate ďaleko od práce, napríklad 30 km a ja vám poviem “nepoužívajte dopravné prostriedky a choďte pešo”, tak sorry, ale museli by ste odísť z domu o deviatej večer, aby ste načas prišli. Jasné, vtedy treba použiť dopravu. Ale ak je to možné, tak sa vzdajte dopravy. Napríklad, ak chodíte autobusom cez pol mesta, tak to zas nie je tak, že by ste šli štyri hodiny, ak bývate vo veľkom meste, vysadnite napríklad o dve zastávky skôr a nejakú časť cesty choďte pešo. Dobre?

O čo v tejto úlohe ide? Ide mi najmä o to, aby ste “vypli” prostriedky, v ktorých ste izolovaní, sami. Ako keď ste sami v aute a pod. Aby ste zajtra mali čo najviac kontaktu s ľuďmi a tiež si vytvorili priestor na modlitbu. Ak chodíte autobusom do školy, na univerzitu, do práce, kamkoľvek, vysadnite skôr a prejdite tie dve zastávky pešo s ružencom. Modlite sa za ľudí, ktorých cestou uvidíte. Znovu ide o istú formu pozornosti, v ktorej si vytvárame priestor tým, že sa niečoho vzdávame a dávame si čas, aby sme si niečo mohli všimnúť.

Milovaní, veľmi mi na tom záleží, lebo mám pocit, že je to jedna z vecí, ktoré sa vo svete čoraz viac zhoršujú. Sme čoraz viac izolovaní, bez kontaktu s ľuďmi. Čoraz menej sme  normálne spolu. Mňa vždy fascinuje, keď som v tzv. krajinách tretieho sveta alebo v iných chudobnejších krajinách, kde sa celý život odohráva na uliciach. Keď sa pozriete na Afriku, časť Ázie, Južnú Ameriku a podobne, tam sa celý život, od rána do večera, odohráva na uliciach pred domami. Je to spôsobené biedou. Nebudeme si klamať, lebo veľmi často býva v jednom byte aj pätnásť osôb a ešte v noci sa tam dá prespať, ale žiť cez deň veľmi nie. Je tam veľmi tesno, dusno a podobne. Preto sa všetko odohráva vonku. Varí sa vonku, perie sa vonku. Na jednej strane je to také… no… chudoba, ťažkosti. Ale na druhej strane, oni sú stále spolu. Zúčastňujú sa spoločného života. 

Mám pocit, že my, najmä vo vysoko rozvinutých krajinách, sa od seba čoraz viac vzďaľujeme a vďaka naším životným podmienkam sme od seba čoraz viac izolovaní. Vystúpte. Prejdite sa. Všímajte si ľudí, pomodlite sa za nich. Ak sa bude dať, porozprávajte sa. Skúste trochu tej izolácie vypnúť. Dopravné prostriedky sú len jednou z foriem. Ale zamyslite sa zajtra nad všetkými spôsobmi, ktorými sa izolujete. Ak budete v práci a máte tam nejaké spoločné miesto, ktorému sa vyhýbate, zamierte práve tam. 

Neseďte len vo svojej kancelárii, vo svojom boxe, kdekoľvek, ale choďte k ľuďom. Vypnite izoláciu. Vypnite miesta, ktoré vás oddeľujú od iných ľudí. Priatelia, stojí za to vrátiť sa ku vzťahom.

Autor: Adam Szustak OP