28. deň – OSPRAVEDLŇ SA

Dobrý večer, pozdrav Pán Boh, dobrý deň.

Srdečne vás vítam pri sobotnej časti Odrobín a mám pre vás nedeľnú úlohu. Do sviatkov ostávajú dva týždne a povedal by som, že začíname s ešte vážnejšími Odrobinami. Pre niektorých môžu byť veľmi ťažké. Úloha na zajtra, neviem či sa bude týkať každého, aj keď si myslím, že väčšiny áno. Porozmýšľaj, či je niekto, komu by si sa mal ospravedlniť. Niekto, komu dlhuješ ospravedlnenie. Nehovorím len o vážnych rodinných hádkach, vážnych rozchodoch, atakďalej. Hovorím o obyčajných veciach. 

Musím sa priznať, že naposledy som mal také POZNANIE, keď som viedol seminár „Rodičovská akrobacia“, také stretnutie pre rodičov (onedlho ho vydáme ako audio knihu, ktorú si budete môcť vypočuť), o tom ako vychovávať deti. Okrem iného som rodičom hovoril, že jednou z vecí, ktorá buduje puto medzi rodičom a dieťaťom je, keď sa rodič ospravedlní vlastnému dieťaťu. A nielen vtedy, keď rodič dieťaťu veľmi ublížil, aj keď aj vtedy sa mu má ospravedlniť. Ale teraz mi ide skôr o to, aby sme prijali ako normálnu vec, že rodič sa tiež ospravedlňuje dieťaťu, a pozor, aj malému. Napríklad, keď rodič veľmi vykričí svoje šesťročné dieťa. Dieťa bolo skutočne neposlušné a bolo ho treba upozorniť, ale rodič vie, že to prehnal. Príliš zdvihol hlas, povedal nejaké zlé slovo a nedajbože, neviem, zatriasol tým dieťaťom. Skoro žiaden rodič, ktorého poznám, sa nezvykne svojmu dieťaťu ospravedlňovať. On sám vie, že niečo prehnal, a prosí za to o odpustenie Pána Boha. Často pri spovediach počujem: “Veľmi som kričala na deti, prekračoval som hranice…” atakďalej. Ale takmer nik to nepovie dieťaťu. Rodič má pocit, že keď sa postaví pred šesťročné dieťa a povie: „Počuj, veľmi sa ti ospravedlňujem, prehnal som to, to som nemal hovoriť,“ že potom stratí autoritu. Ako by to bolo – ospravedlňovať sa dieťaťu? Nie. Presne takto sa buduje puto medzi dieťaťom a rodičom. Toto uvádzam len ako príklad. 

Ale o čo mi ide? 

Zajtra je nedeľa, zmŕtvychvstanie. Jedným zmŕtvychvstaním, ktoré potrebujeme, je zmŕtvychvstanie našich vzťahov. Vzťahov, ktoré už trochu odumierajú, alebo už možno odumreli úplne, a ktoré možno vzkriesiť ospravedlnením. Porozmýšľaj, či je v okolí, v rodine alebo medzi tvojimi známymi, niekto, komu môžeš povedať, „prepáč“. Nejde o to, že tebe ten človek nikdy nič neurobil, že sa máš priznať, že ty si všetkému na vine. Nie. Ale možno je nejaká konkrétna vec, pri ktorej vieš, že si sa s niekým pohádal, minulý týždeň si toho priveľa narozprával. Všetko sa už vyjasnilo bez toho, aby ste sa museli ospravedlňovať, lebo už je jednoducho všetko v poriadku, ale ty to ešte v sebe cítiš: vtedy som to prehnal, toto som nemal. Choď zajtra, v nedeľu, k niekomu a povedz: „Počuj, to čo som povedal, čo som minule urobil, chcem sa ti za to ešte raz ospravedlniť, nemal som to robiť”. Priatelia, vďaka tomuto môže ožiť puto. Niekedy aj také, ktoré bolo mŕtve. Ak ide o vážne veci, odpustenie a ospravedlnenie puto oživia. Skúste sa zajtra niekomu ospravedlniť, ak sa máte komu. Nič nasilu, to je jasné.

Nezabudnite, lebo v pondelok sa vidíme až večer, tak ako vždy, v pondelok ideme niekam na adoráciu. Buď si nájdeme otvorený kostol s vyloženou Sviatosťou oltárnou, ale ak to nie je možné, jednoducho adorujte Boha doma. Ale ak je to trošku možné, choďte v pondelok na adoráciu pred Najsvätejšou sviatosťou. A vidíme sa v pondelok večer.

Autor: Adam Szustak